Vývoj vlajky

Politický systém

Úvodná stránka
Právny systém
Kolonizácia a dekolonizácia
English Revolution
Resume
Angloamerický Právny Systém

Politický systém
Brexit

Politický systém

Británia je konštitučnou monarchiou, čo znamená, že panovník má skôr reprezentatívnu funkciu a hlavnú úlohu má parlament. Momentálne je premiérka Veľkej Británie Theresa Mayová a Alžbeta II. je predstaviteľka štátu.                         
    Vykonnú moc má vláda Spojeného kráľovstvá. Každý historický región (Anglicko, Severné Írsko, Škótsko, Wales) má samostatné práva a ich právne systémy sa mierne odlišujú. Zákonodarná moc v parlamente je rozdelená do dvoch skupín. Prvá je Snemovna lordov- parlament a druhá je Dolná snemovňa.
Snemovňa lordov- v minulosti v snemovni lordov zasadali šľachta a duchovenstvo. Členstvo v snemovne lordov bolo dedičné do roku 1999. V roku 1999 sa prijal zákon, ktorý hovorí o zrušení dedičných nárokov na členstvo. Snemovňa lordov má za úlohu vetovať zákony prijaté dolnou snemovňou. Vetovať nemôžu iba zákony, ktoré sa týkajú financií. Dolná snemovňa- schvaľuje zákony. Do dolnej snemovne prebiehajú voľby. Vlastný parlament má Škótsko a Wales. Tieto parlamenty majú obmedzenú funkciu a sú podradené dolnou snemovňou.                               roku 2005 bol prijatý zákon, ktorý hovorí o rozdelení moci medzi zákonodarnou mocou a súdnictvom. V zákone stojí, že sudcovia od roku 2009 budú mať obmedzenú funkciu v  parlamente. Týmto zákonom sa snaží Veľká Británia dať väčšiu nezávislosť súdnictvu.

Vzťah panovníka k parlamentu

Panovník mal vyššiu moc do roku 1689. Bol zaviazaný dodržiavať dohodu Bill of rights. Napriek tomu nemohli ľudia protestovať proti panovníkovi, spísať petíciu ani nosiť zbrane.    V roku 1689 prišiel zákon ohľadom delegovania právomocí. Tíkal sa týchto vecí: občania mohli nosiť zbraň, panovník musel požiadať o súhlas parlamentu na niektoré rozhodnutia, občania môžu podať na panovníka petíciu.              
    Jednou z funkcií panovníka je, že je hlavou armády. Armáda dodnes prisahá vernosť nie parlamentu, ale panovníkovi. Ďalšou povinnosťou panovníka je sa schádzať s premiérom/ premiérkou každý týždeň. Teraz má Alžbeta II. právo menovať hociakého občana  predsedom parlamentu a tiež môže hocikedy rozpustiť alebo zvolať parlament. Parlament však môže vyhlásiť vojnu alebo vymenovať ministrov a panovník môže dať iba neformálny súhlas, ktorý by ale nemal rozhodnúť o výsledku.

Výkonná moc

Výkonná moc je realizovaná vládou. Predseda vlády je zvolený panovníkom a ide o človeka, ktorý pochádza zo strany, ktorá vyhrala voľby. Ceremónia, kedy panovník vymenoval nového predsedu parlamentu je skôr formálna záležitosť. Jednou z tradícií je tiež, že predseda vlády by mal byť členom dolnej snemovne. Je to skôr formálna záležitosť a nemusí byť členom. Predseda parlamentu má zostaviť vládu, ktorá má 22 ministrov. Každý z nich by podľa zvyklostí mal byť členom dolnej snemovny alebo snemovne Lordov.

Princíp fungovania Dolnej snemovne

Dolná snemovňa a snemovňa Lordov tvoria parlament, ktorý je dvojkomorový. V Dolnej komore to funguje na princípe obvodov. Každý obvod zastupuje jeden poslanec. Dokopy ich je 646 členov. V modernej dobe je vždy členom dolnej komory premiér a vodca opozície (vo Veľkej Británii má opozícia svojho vodcu).
    V dolnej komore platí väčšinový volebný systém, čo znamená, že v každom jednom volebnom distriktu volí kandidát nie politická strana. Voľby v distriktu môžu prebiehať v jednom alebo dvoch kolách. Ak ani jeden kandidát nedosiahne absolútnu väčšinu (viac ako 50% hlasov), budú sa konať druhé voľby. Do druhých volieb postúpia dvaja kandidáti s najväčším počtom hlasov. Vyhrá ten kto má najviac hlasov. Každý jeden distrikt predstavuje jedno poslanecké miesto v zastupiteľskom zbore.

Snemovna lordov/ Horná snemovna

Snemovňa lordov bola zastupovaná šlachticmi, ktorých členstvo v Hornej Snemovne bolo dedičné. V roku 1999 sa toto pravidlo zrušilo. Odvtedy sa do Hornej snemovne volia členovia. Cirkev má právo dosadiť svojich duchovných hodnostárov do hornej snemovne.

Fungovanie v praxi

Zákony sa schvaľujú v Dolnej snemovni. Následne zákon ide do Hornej snemovne, kde sa môže použiť právo veta alebo poslať do Dolnej snemovne s návrhmi na úpravu. Vetovať môže Horná snemovňa všetky zákony okrem tých, ktoré sa týkali financí. Je to z toho dôvodu, že v predchádzajúcich storočí mohla Horná snemovňa vetovať zákony ako je zvyšovanie daní pre šľachtu alebo znižovanie výdavkov na cirkev. Týmto chceli predísť veľkej moci vloženej šlachte a duchovenstvu.

Politické strany

V minulosti existovali 2 hlavné strany, ktoré mali politickú silu- Whigovia a Toryovia. Boli na podobnom princípe ako republikáni a demokrati.
    Whigové- boli založení v 17. storočí a strana bola rozpustená v 19. storočí. Túto stranu môžeme označiť za liberálnu. Podporovala konštitučnú monarchiu a mala veľký odpor proti absolutizmu. Jednou veľkou osobnosťou bol Charlese James Fox. Preslávil sa hlavne svojimi liberálnymi názormi o zrušení otroctva, emancipácii náboženských menšín. Tiež podporoval boj amerických kolonistov o nezávislosť a francúzsku revolúciu.  
    Toryové- vznikla v 17, storočí a existuje dodnes ale v inej forme. Dnes sa transformovala do konzervatívnej strany. Toryové bola opozičná strana oproti Whigom. Vznikla ako odpor kvôli jednému zákonu, ktorý podporili Whigové. Bol to zákon, ktorý vylučoval aby sa Jakub II. stal dedičom trónu aj napriek tomu, že mal na to právo (neskôr bola Slávna revolúcia). V 30. rokoch 19. storočia boli vo vláde. Významnými osobnosťami bol Robert Jakinson a Wiliamem Pittem.
    Dnes sú v Dolnej snemovne zastúpené 3 hlavné strany- konzervatívna strana, Labouristická strana, Liberálna demokratická strana.
    Konzervatívna strana- je to pravicová strana, ktorá vznikla v polovici 19. storočia. Vyvinula sa zo vtedajšej strany Toryú. Líder strany je Theresa Mayová a podpredseda je Patrick McLoughlin.
Súčasná politika Konzervatívnej strany je sa zameriavať na sociálnu problematiku, kvalitu životu a dodržiavanie tradície. Konzervatívna strana sa hlási k unionizmu, čo znamená, že nepodporuje Škótsku nezávislosť a snaží sa dosiahnuť jednotný štát. V ekonomickej otázke sú striktne proti euru a snažia sa dosiahnuť zníženie daní a vládnych výdavkov. V zahraničnej otázke sa hlásia k podpore NATO a Commonwealth. Naopak sú euroskeptický. V Konzervatívnej strane bol Winston Churchill. 
    Labouristocká strana- ľavicová centralizačná politika. Vodca je Jeremy Corbyn. Dlhodobý súper Konzervatívnej strany a druhá najsilnejšia strana vo Veľkej Británii. Labouristická strana sa priklana k Keynesiánskej ekonómii. Je zástancom pro Európskej politiky.
    Liberálne demokratická strana- patrí medzi slabšie strany v počte mandátov v dolnej snemovne. Liberálna politika a predseda je Vince Cable.
    V parlamente sa nachádzajú národné strany ako Škótska národná strana a Plaid Crymu (národná strana Walesu), Komunistická strana práce Veľkej Británie. Najväčšiu silu majú však 2- konzervatívna strana, Labouristická strana.